PREČO SEKTOR POISTENIA POTREBUJE INOVÁCIE

Posted on by PeterVe

WHY THE INSURANCE SECTOR NEEDS INOVATION

Marek Kviatek

Abstract

   The paper aims to assess why it is necessary to innovate in this area, as we are currently in general, and not forgetting that innovations are often hidden design, planning, so it requires to be able to manage projects to be successful. implemented.

Key words: inovations, barriers, technology, risks

Abstrakt

   Príspevok má za cieľ zhodnotiť prečo je potrebné robiť inovácie aj v tejto oblasti, ako na tom vo všeobecnosti aktuálne sme  a netreba pri tom zabúdať, že za inováciami sa mnohokrát skrýva projektovanie, naplánovanie, teda vyžaduje si to mať schopný manažment projektov, aby boli úspešne implementované.

Kľúčové slová: inovácie, bariéry, technológie, riziká

Úvod

   Inovácie sú čoraz dôležitejšie pre dlhodobý úspech všetkých poisťovacích spoločností. Vďaka inováciám môžu spoločnosti rozvíjať udržateľné konkurenčné výhody a lepšie reagovať na vonkajšie výzvy, ako sú vývoj preferencií spotrebiteľov, rastúca zložitosť podnikania, zmena dynamiky trhu a neustále sa rozširujúci technologický pokrok. Spoločnosti potrebujú inovácie, aby predbehli konkurenciu, zabránili potenciálnym externým narušiteľom a podporili životnosť spoločnosti. Prečo si myslím, že inovácia je dôležitá pre poistný trh.[1]

  1. Riziká sa vyvíjajú rýchlejšie ako poistné riešenia. Zmena podnebia, koronavírus,  cyber[6] – to všetko sú príklady vyvíjajúceho sa globálneho rizikového prostredia. Obrovská miera neistoty, ale aj príležitosti pre tých, ktorí sú schopní čeliť výzve.
  2. Kapacity testujú nové expozície, ktoré povzbudzujú poisťovne k spolupráci pri znižovaní ich maximálnej potenciálnej straty. Aké ľahké je pre vás pracovať s inými poisťovacími spoločnosťami? Zvyčajná prekážka v správe a súvisiace náklady často podmieňujú pravidlá predplatného minimálnymi poplatkami. Mám za to, že čokoľvek, čo bráni inovácii je bariérou, ktorá musí odstránená nejakým spôsobom.
  3. Nové a existujúce segmenty príležitostí. Spoločnosť sa mení; nové „gigové“ hospodárstvo, starnúce obyvateľstvo, vznikajúci blahobyt v segmentoch populácie po celom svete. Poistenie sa musí vyvíjať tak, aby uspokojovalo dopyt a príležitosti, ktoré tieto segmenty predstavujú.
  4. Nové produkty pre nové trhové príležitosti. Predstavujeme si, že ak odstránite typické prekážky inovácii (napodiv, ak sme to ešte nenaznačili, jednoducho vyjdeme a nazvime to – TECHNOLÓGIA), existuje veľa inovácií, o ktorých sa doteraz ani nesnívalo.

Prekážky v inovácii poistenia

   Inovácie a technológie sú vzájomne prepojené. Je skvelé, keď vaša technológia reaguje a podporuje inovatívne myšlienky a nápady.  Je naopak zlé, keď sa stane prekážkou pre inovácie, ku ktorým podniky pravdepodobne nebudú mať prístup, keď to bude potrebné. Účinne to potláča všetky inovácie. Sformulovať môžeme tieto myšlienky, ktoré môžu brzdiť inovačného ducha.[4]

  1. Náklady na implementáciu. Koľko príležitostí ste museli odovzdať, pretože ste nedokázali čeliť prekážkam spojeným s nákladmi na implementáciu? Keď inovujete, riskujete nejaké riziko. Vysoké náklady a čas na úspešnú implementáciu technológie vedú k odmietnutiu mnohých projektov.
  2. Zlyhanie obchodného prípadu. Obávaný obchodný prípad mal za cieľ nastaviť latku v tom, či projekt spĺňa finančné kritériá, ktoré je potrebné sledovať. Väčšina príležitostí bohužiaľ nie je tak ľahko vyčísliteľná. Naozaj to šetrí toľko peňazí? Naozaj splní prémiové ciele?
  3. Čas na implementáciu. Môžete efektívne implementovať, keď sa vám naskytnú príležitosti? Je vaša organizácia taká svižná alebo agilná na implementáciu v dňoch, nie mesiacoch alebo rokoch?
  4. Schopnosť efektívne osloviť zákazníkov.
  5. Riziko. Bohužiaľ, investície do technológií často nikdy nedosiahnu sľubovaný úspech alebo v horšom prípade úplne zlyhajú. Nemyslím si, že ktokoľvek, kto pracoval v poisťovacom priemysle, nevidel zlyhanie technológie. Určite to obmedzuje človeka v inovatívnom duchu, keď sa bezútešne pozerá na cintorín neúspešných implementácií a stále chce pokračovať.
  6. Tzv. Corporate Fit. Toto sa často prehliada, ale kultúra spoločnosti je skutočne dôležitá pre to, či môžete inovovať alebo sa len pozeráte na vedľajšiu koľaj. Kultúra je skutočne ťažké zmeniť a môže to byť nesmierne dlhá cesta.
  7. Nedostatočné zdroje. Už skôr bolo spomenuté, ale je potrebné spomenúť ešte veľmi málo ľudí, ktorí môžu vyčleniť zdroje na to, aby boli k dispozícii, keď sa vyžaduje inovácia

   V kontexte niektorých z uvedených tvrdení môžem uviesť, že naša poisťovňa ako prvá priniesla napr. Bezpodpisové zmluvy vznikajúce zaplatením poistného. Štandardom sa stal tento spôsob uzatvorenia zmluvy aj pri životnom poistení. Zmluva sa stáva podpísanou jej úhradou klientom. Podobný postup funguje v neživotnom poistení už niekoľko rokov. Nielenže urýchľuje akceptáciu zmluvy, ale aj šetrí životné prostredie a finančné zdroje.

   Celý tento projekt[8] bol zvládnutý bravúrne za nie celý mesiac, poznačený prácou doma, veľa online stretnutiami. Výhodou rýchleho nasadenia bola už existujúca platforma na uzavieranie zmlúv. Samotné nastavenie takejto možnosti pre životné poistenie muselo byť samozrejme konzultované s NBS, najmä z pohľadu ochrany osobných údajov, ochrane spotrebiteľa[5].

   Zároveň spoločnosť bola po čiastočnej integrácii v súvislosti s ukončenou akvizíciou druhej poisťovne. Tá mala silný základ v digitalizácii projektov najmä z pohľadu vnútorných procesov. Čiže samotná efektivita bola prvoradá ruka v ruke to urobiť, čo najjednoduchšie ale zároveň v čo najkratšom čase.

   Podarilo sa, získali sme konkurenčnú výhodu, naštartovalo to nový biznis a tak sa podarilo plán spoločnosti  ( ten sa vzhľadom na vzniknutú pandémiu, vôbec nekorigoval) splniť .

   Tiež boli posilnené webové stránky ale aj klientske aj maklérske portály. Ešte viac sa tak zvýšila dostupnosť svojich produktov. Klienti majú lepší prehľad o svojich zmluvách, spolupracovníci zasa väčší komfort.

Záver

   Príležitosti, ktoré majú tí, ktorí môžu skutočne inovovať, budú nesmierne prínosné. Štatistické údaje z odvetvia ukazujú, že pomer agregovaných nákladov na obstaranie sa za posledných 30 rokov skutočne nezastavil. Digital Economy and Society Index, ktorý odzrkadľuje využívanie softvéru pre elektronickú výmenu a zdieľanie informácií, sociálnych médií, analytiky a cloudu, narástol na Slovensku od roku 2016 iba o desatinu, a to z 18 bodov na aktuálnych 19,9 bodu. Pre porovnanie, České skóre za rovnaké obdobie narástlo z 15,1 bodu na 21,5 bodu, čiže o 42 %. [1]

   Pomalé tempo digitalizácie firiem sa premietlo aj do celkového porovnania krajín. Slovensku patrí v digitalizácii podnikov spomedzi európskej dvadsaťosmičky 23. priečka. Ešte v roku 2018 sme pritom boli na 18. mieste, pred Českou republikou, ktorá sa medzitým vyšplhala na 19. miesto. [4]

   Koronakríza ukázala, že mnohé firmy na Slovensku neboli z právneho hľadiska pripravené na digitalizáciu svojich procesov[2]. Do biznisu priniesla neistotu a radikálnym spôsobom zmenila fungovanie a štýl riadenia podnikov. Vyžadovalo si to flexibilitu a rýchle rozhodovanie v meniacom sa prostredí. Komplexne sa zvýšila potreba klientov v súvislosti s poskytnutím efektívnej právnej služby pri dodržaní mantinelov legislatívy. Bohužiaľ ukázalo sa, že mnohé slovenské firmy nie sú z právneho hľadiska na digitalizáciu pripravené. Aj pri väčších podnikoch sme zaznamenali absenciu interných politík, ktoré by túto oblasť riešili. I v základných dokumentoch, ako sú pracovné zmluvy, chýbali inštitúty umožňujúce prácu z domu či s použitím informačných technológií. Je pravda, že na Slovensku platí vysoká miera ochrany zamestnancov.

   Digitalizácia a bezproblémový prístup k dátam aj bez potreby fyzickej prítomnosti zamestnancov a manažérov vo firmách sa počas koronakrízy ukázal ako nevyhnutný. Manažéri sú si potreby digitalizácie dát dlhodobo vedomí a cloudové riešenia sa dnes už využívajú bežne. Naša legislatíva umožňuje nahradiť vytlačené dokumenty elektronickými, mnoho organizácii sa preto už zameriava na digitalizáciu dát aj v tejto oblasti.[3]

   Keďže vlastné dáta sú pre každú firmu nenahraditeľné, prioritne treba pracovať na ich maximálnej ochrane. [7]V prípade cloudových riešení platí dvojnásobne, že firmy by mali výber dodávateľa cloudového riešenia dôkladne zvážiť. Z hľadiska parametrov požadovanej služby treba žiadať a priebežne kontrolovať mieru zabezpečenia ochrany dát a miesto ich uloženia. Rovnako už v čase výberu zmluvného partnera a uzatvárania zmluvy treba myslieť na proces vrátenia dát v prípade ukončenia zmluvného vzťahu tak, aby si firmy boli isté, že ich dáta sa k nim bezpečne dostanú späť aj po ukončení poskytovania služby.

   Verím, že aj táto neľahká situácia podnieti ešte viac firiem sa zamýšľať nad zlepšením tohto nelichotivého výsledku, , že takisto je potrebné nielen byť schopný len reagovať ale aj prinášať nové veci.

Použitá literatúra

  • [1]   EUROPEAN COMMISION The Digital Economy and Society Index (DESI). In Shaping Europe’s digital future – European Commission [online]. 2015. [cit. 2021-01-14]. Dostupné na internete: <https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/digital-economy-and-society-index-desi>.
  • [2]   MATUŠOVIČ, MARTIN Protection of The Sustainability of Digital Competition. In Socio-Economic Determinants of Sustainable Consumption and Production : Proceedings of Scientific Papers. – Brno : Masaryk University Press . 2020. s. 173–181. ISBN 978-80-210-9705-6.
  • [3]   MATUŠOVIČ, MARTIN – HRUŠOVSKÁ, DANA Inovácia distribúcie autorských diel. In Ekonomika, financie a manažment podniku 2019 : zborník vedeckých prác = Proceedings of Scientific Papers. – Bratislava : Vydavateľstvo EKONÓM EU v Bratislave . s. 371–381. ISBN 978-80-225-4680-5.
  • [4]   PETIT PRESS Digitalizácia firiem na Slovensku nenapreduje. In ekonomika.sme.sk [online]. [cit. 2021-01-14]. Dostupné na internete: <https://ekonomika.sme.sk/c/22469933/digitalizacia-firiem-na-slovensku-nenapreduje.html>.
  • [5]   PORADA, V. et al. Kybernetická bezpečnost. 6. In Bezpečnostní vědy : úvod do teorie, metodologie a bezpečnostní terminologie . Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2019. s. 160–182. ISBN 978-80-7380-758-0.
  • [6]   VESELÝ, P. Bezpečnosť dokumentov pri práci v cloude v SME podnikoch. In Progresívne prístupy a metódy zvyšovania efektívnosti a výkonnosti organizácií : zborník z medzinárodnej odbornej konferencie [elektronický zdroj] . Košice: SAPRIA, 2016. ISBN 978-80-969519-9-4.
  • [7]   VESELÝ, P. Manažment ochrany informácií. . Praha: TopSmart Business, 2020. ISBN 978-80-270-9014-3. [8]   VESELÝ, P. Manažment projektov. Akademicko-praktický sprievodca. . Praha: TopSmart Business, 2020. ISBN 978-80-270-9012-9.

Celé vydanie časopisu Manažérska Informatika ročník 1, 2020, číslo 1

Indexed : GOOGLE SCHOLAR