RELATIONSHIP BETWEEN INNOVATION AND PROJECT MANAGEMENT
Andrea Bognárová
Abstract
What are the differences between leading an innovation project and managing a standard project? Most organizations have less expertise in project management. However, understanding how to manage an innovation project is not always clear. Innovation management in each project arena is essential for the final product to be cost-effective and to fulfill its intended function. The work of an innovation project manager is an extremely demanding activity. It is therefore very useful to clarify the links between project management and innovation. This article will help you develop the right approach to project management for innovation.
Key words: innovation, project, management
Abstrakt
Aké sú rozdiely medzi vedením inovačného projektu a riadením štandardného projektu? Väčšina organizácií má menej odborných znalostí v oblasti projektového riadenia. Porozumenie spôsobu riadenia inovačného projektu však nie je vždy jasné. Inovačný manažment v každej aréne projektu je nevyhnutný pre to, aby bol konečný produkt nákladovo efektívny a plnil svoju zamýšľanú funkciu. Práca manažéra inovačných projektov je mimoriadne náročná činnosť. Je preto veľmi užitočné objasniť súvislosti medzi riadením projektu a inováciou. Tento článok vám pomôže vyvinúť správny prístup k riadeniu projektu pre inovácie.
Kľúčové slová: inovácia, projekt, manažment
Úvod
Početné články a knihy sa zaoberajú teóriou a praxou projektového riadenia a taktiež nájdeme množstvo relevantnej literatúry o téme inovácie. Napriek tomu bolo doteraz publikovaných menej teoretických alebo praktických súhrnov riadenia inovačných projektov. Tento článok sa snaží odpovedať na otázku, aký je rozdiel medzi vedením inovačného projektu a riadením všeobecného obchodného projektu. Musí sa uznať, že nestačí byť inovatívny, treba riadiť aj vývoj. Početné školenia zamerané na zručnosti v oblasti projektového riadenia pripravujú vývojových technikov pre ich náročné projekty.
Projektový manažment je vlastne zvláštna kombinácia vedy a umenia, ale zároveň zázemie pre implementáciu nových myšlienok. Väčšina organizácií má menej odborných znalostí v oblasti projektového riadenia. Porozumenie spôsobu riadenia inovačného projektu však nie je vždy také jasné. Ako je uvedené v tretej časti, inovácia zahŕňa vývoj nových alebo vylepšených výrobkov a služieb, zavádzanie nových obchodných modelov a nových výrobných postupov. Inovačný manažment v každej aréne inovačného projektu je nevyhnutný pre to, aby bol konečný produkt nákladovo efektívny a plnil svoju zamýšľanú funkciu.[10] Je preto veľmi užitočné objasniť väzby medzi riadením projektu a inováciou a osobitosťami inovačných projektov, o ktorých štvrtá časť poskytuje určité informácie. Predovšetkým môžeme dozvedieť niečo o kvalifikácii projektov z hľadiska inovácií.
Projekty v inovatívnom rozsahu
Výskum, vývoj, inovácie sú jedinečné, špeciálne a zložité úlohy so špecifickým cieľom, viac či menej definovanými termínmi a rozpočtami. S týmito aktivitami musíme zaobchádzať ako s projektom, pretože podľa definície projektu to pre danú organizáciu znamená jednu komplexnú úlohu so špecifickým cieľom, dostupným rozpočtom a časovým rámcom. [11]
Projekty je možné skúmať v niekoľkých dimenziách. Jedným z nich je ich úroveň inovácie. Každý projekt so sebou nesie niečo nové, ako aj riziko. Projekty napriek tomu pokrývajú širokú škálu inovácií. Na jednom konci spektra je projekt a projektový manažér, ktorý využíva najznámejšie riešenia, metódy a nástroje. Blízko tohto extrému môže byť opakujúci sa projekt, ktorý môže projektový manažér realizovať sériovo, napríklad budovanie siete, alebo inštalácia novej aplikácie. To, že sa tieto projekty nachádzajú na tejto strany inovatívnej škále, ešte neznamená, že sú bez rizika alebo si nevyžadujú reguláciu, pretože aj pri úplne bežných projektoch sa môžu vyskytnúť neznáme faktory. Pre tieto typy projektov spoločnosť, projektový manažér a sponzor očakávajú minimalizáciu nákladov a predpokladajú, že existuje vopred navrhnutý plán. Na druhom konci stupnice je skutočne inovatívny nápad, ktorý môže byť aj pokus o realizáciu kreatívneho nápadu ako svetovej novinky. Väčšinou s tým projektové manažéri nemajú skúsenosti a rozhodujú na základe ich intuície. V tomto rozsahu sú projekty rozptýlené s rôznym stupňom inovácii. Riziko a kvalita vedenia projektu bude iné pri spoločnosti, kde každodenná práca prebieha prostredníctvom projektov, a iná v tých, kde realizácia projektu sa líši od každodenných úloh.
Je preto užitočné pochopiť rozdiely medzi projektmi s nízkou úrovňou inovácie a radikálnymi projektmi s vysokou inováciou. Toto porozumenie vám môže pomôcť uplatniť správne techniky projektového riadenia a skrátiť cestu radikálnej inovácie s menšími nákladmi a menšou neistotou. Vysoká miera neistoty je charakteristickým znakom radikálnych inovačných projektov, najmä v počiatočných fázach. Je potrebné odlíšiť systém kritérií pre hodnotenie radikálnej myšlienky od systému používaného pre nízku úroveň inovácie. Projekt s vysokou úrovňou inovácie je spojený s vysokou neistotou. Skúmanie takých projektov z hľadiska tradičných princípov a použitie tradičných metód hodnotenia projektu môže viesť k nesprávnym výsledkom, alebo dokonca k odmietnutiu dobrých nápadov. [6]
Formovanie koncepcie inovácie
Aj keď sa predtým inovácie považovali za činnosť riadenú pokrokom v oblasti technológií a vedy, v súčasnosti pokrývajú oveľa širšiu oblasť. Pojem inovácia sa možno najlepšie interpretuje ako skúmanie a využívanie nových vecí pri hľadaní konkurenčnej výhody.
Väčšina spoločností, vrátane tých, ktoré sa podieľajú na aplikáciách výskumu a vývoja, nevedia akceptovať, že svet inovačných projektov presahuje inovácie produktov a technológií. [9]
Profesionáli v oblasti riadenia inovácií predtým ilustrovali inovačný proces s lineárnym modelom[3].
Mení sa aj inovačný proces, zatiaľ čo predtým existoval jasne definovaný projektový proces, v rámci ktorého spoločnosti rozvíjali svoje vedomosti a používali ich na vytváranie produktov na predaj, dnes je to komplexná sieť vzťahov, ktoré prepájajú spoločnosti s konkurenciou, praxou a teóriou, rôznymi podnikmi a vzájomnými vedeckými prístupmi. Z toho vyplýva, že inováciu tak lepšie ilustruje nelineárny model. [1]
Charakteristiky inovačných projektov
Možnosť zlyhania
Práca na projekte si vyžaduje skutočnú tímovú prácu, ale investovaná práca ešte nemusí viesť k požadovaným výsledkom na organizačnej úrovni. Projekty vždy nesú neistotu. Aj keď je analýza rizík dôležitou súčasťou súboru nástrojov riadenia projektu, počas projektu môže vzniknúť množstvo nepredvídaných problémov. [2]
Tímy inovačných projektov majú vyššiu úroveň zodpovednosti, pretože pri skúmaní nových oblastí existuje potenciál neúspechu. Keďže zlyhanie predstavuje zabudovanú príležitosť, tímy sa preto aktívnejšie zapájajú do riadenia rizík. [1]
Mnoho spoločností rozbieha inovačný projekt s externým alebo interným nátlakom, a preto nemajú pripravenú pôdu pre inováciu. Takéto projekty zlyhávajú niekoľkokrát a pred úspešným dokončením sa reštartujú. Väčšina z týchto projektov nenesie nové myšlienky, ale organizácia neposkytuje potrebné pozadie pre dané projekty.
Zmeny v rozsahu projektu
Inovačné projekty často čelia problému, že dynamické trhy a inovatívni myslitelia vyvolávajú zmeny v rozsahu projektu v priebehu jeho realizácií. V každom prípade inovačné projekty začínajú tým menej definovaným, niekedy s neurčitými cieľmi, ktoré sa kryštalizujú s postupom projektu.
Pri prístupe k inovatívnych projektoch je potrebná kapacita, aby daný produkt vydržal dynamiku alebo riziko, ktorý sa má uviesť na trh na začiatku projektu. To si vyžaduje schopnosti a zručnosti projektového manažéra, aby vedel prispôsobiť produkt meniacim sa očakávaniam[7].
Ťažkosti pri realizácií inovačných projektoch
Inovačné projekty sa zvyčajne musia predať, zatiaľ čo v prípade jednoduchého projektu existujú jasní sponzori, napríklad v osobe klienta.
Môže existovať zásadné zlé zosúladenie životných cyklov medzi projektmi výskumu a vývoja a spoločnosťami. Priemerná životnosť inovačného projektu je 10 rokov, zatiaľ čo pri menších spoločností je 12 rokov. To znamená, že zakladajúca spoločnosť nemôže vždy dokončiť projekt výskumu a vývoja. Pre väčšie spoločnosti je typické, že vrcholový manažér zotrvá na danej pozícii priemerne tri roky, takže ak bol sponzorom inovačného projektu, práce sa môžu spomaliť a zastaviť. [9]
Z dôvodu mentality účastníkov projektu často dochádza ku konfliktu záujmov o inovačné projekty. Platí to najmä vtedy, ak výskumní pracovníci na plný úväzok z akademických, univerzitných a výskumných ústavov spolupracujú s firemnými inovátormi. Cieľom výskumníkov je realizovať a publikovať hĺbkový výskum v súlade s akademickými štandardmi, vďaka čomu sa vytvára užitočný výsledok a získavajú reputáciu a uznanie v oblasti prieskumu. Naopak, hlavným hľadiskom pre spoločnosti je rýchly rozvoj a uvedenie inovácií na trh, a to všetko bez vedomosti konkurencie s cieľom dosiahnuť zisky, konkurenčnú výhodu a vysoký podiel na trhu[4].
Ďalšou ťažkosťou sú časové obmedzenia. Kreativitu nemožno plánovať, ale dá sa obmedziť časovou tiesňou. Nedá sa to predvídať pri písaní softvéru alebo navrhovaní systémov – tvorivé myslenie vyžaduje slobodu a priestor, ale časové obmedzenia „zaostria myseľ“ a zabezpečia, aby sa brainstorming v určitom okamihu skončil a začal rozvoj hmatateľného výstupu[5].
Jednou zo zvláštností financovania inovačných projektov je to, že okrem interných zdrojov a bankových pôžičiek je možné zapojiť aj externé zdroje, ako sú rizikový kapitál alebo zdroje tendrov na inovácie. Spoločnosti rizikového kapitálu sa stretávajú zriedka, ale možno v blízkej budúcnosti bude takýchto spoločností alebo zdrojov skutočne viac. Ťažkosti so získavaním žiadostí, byrokracia súvisiaca s implementáciou, ťažkosti s mobilizáciou zdrojov a z toho vyplývajúca možná finančná nerovnováha v projekte často odrádzajú spoločnosti od financovania projektov z tendrov a ponechávajú tieto zdroje žiadateľom na plný úväzok.
Záver
Ako sa dozvedeli oddelenia výskumu a vývoja na celom svete, inovácie nie sú „vznikom génia“, ale skôr výsledkom dôsledných a systematických procesov, ktoré spoľahlivo vytvárajú nové typy výrobkov a služieb. [8]
Inováciou môže byť čokoľvek, od nanotechnológie až po vývoj nových vakcín alebo vývoj nových mobilných služieb. Inovácie je možné systematizovať, realizovať ako projekt, podporovať tvorivú slobodu a vytvárať nové výsledky. Pre inováciu je nevyhnutné správne riadenie projektu. Tradičné postupy a štandardné techniky riadenia projektu môžu brzdiť inovácie potlačením tvorivosti potrebnej pre inovácie. Je preto potrebné zohľadniť osobitosti, ktoré odlišujú inovačné projekty od iných projektov. Ak akceptujeme, že konkurencieschopnosť projektu závisí od zvyšovania efektívnosti, k čomu nás približuje inovácia, je nám zrejmé, že pri dosahovaní zásadných zmien musí hrať kľúčovú úlohu projektový manažment.
Použitá literatúra
- [1] BERKHOUT, A.J. et al. The role of entrepreneurship in innovation. In International journal of entrepreneurship and innovation management [online]. 2011. Vol. 14, no. 1, s. 60–79. Dostupné na internete: <10/b5q7vw>.
- [2] GEORGE, S. – THOMAS, J. Project Management Implementation as Management Innovation: A Closer Look. In . [s.l.]: Project Management Institute, 2013. .
- [3] MATUŠOVIČ, MARTIN Innovations in the Distribution of Intellectual Property in the Digital Era. In DOKBAT. Annual International Bata Conference for Ph.D. Students and Young Researchers . 2019. s. 706–718. ISBN 978-80-7454-893-2.
- [4] MATUŠOVIČ, MARTIN – HRUŠOVSKÁ, DANA Normative and Descriptive Perceptions of Intellectual Property and Innovation. . [s.l.]: Edition. Mukařov – Srbín : Vydavateľstvo Ľuboš Janica, 2020. ISBN 978-80-270-7341-2.
- [5] MATUŠOVIČ, MARTIN – VESELÝ, PETER – PAWERA, RENÉ Protection of Competition – the Global Economic Crisis VI. . [s.l.]: Edition. Mukařov – Srbín : Ľuboš Janica, 2018, 2018. .
- [6] MOLNÁR, P. – DUPAĽ, A. Manažment inovácií podniku. . Bratislava: Ekonomická univerzita, 2002. ISBN 80-225-1642-2.
- [7] PAPULA, J. Strategický manažment projektov. . Bratislava: Pagoda, 2012. ISBN ISBN 978-80-969698-6-9.
- [8] SCHWALBE, K. Řízení projektů v IT: [kompletní průvodce]. . Brno: Computer Press, 2007. ISBN 978-80-251-1526-8.
- [9] SVOZILOVÁ, A. Projektový management. . [s.l.]: Grada Publishing a.s., 2006. 351 s. ISBN 978-80-247-1501-8.
- [10] VESELÝ, P. Manažment projektov. Akademicko-praktický sprievodca. . Praha: TopSmart Business, 2020. ISBN 978-80-270-9012-9.
- [11] ZAUŠKOVÁ, A. Riadenie inovácií. . 2. vydanie. vyd. Zvolen: Technická univerzita vo Zvolene, 2006. 220 s. ISBN 80-228-1634-5.
Celé vydanie časopisu Manažérska Informatika ročník 1, 2020, číslo 1
Indexed : GOOGLE SCHOLAR