MANAŽMENT BEZPEČNOSTI V SPOJITOSTI S COVID-19

Posted on by PeterVe

SAFETY MANAGEMENT IN CONNECTION WITH COVID-19

Peter Jelenčík

Abstract

   The article focuses on the description of security issues in connection with the currently prevailing pandemic situation. The aim of the article is to acquaint readers with the basic concepts of safety management and to point out the importance of safety in the spread of dangerous disease COVID-19. To achieve the main goal, the author draws from several relevant sources.

Key words: Safety, COVID-19, management

Abstrakt

   Článok sa zameriava na opis problematiky bezpečnosti v spojitosti s aktuálne prevládajúcou pandemickou situáciou. Cieľom článku je oboznámiť čitateľov so základnými pojmami z oblasti manažmentu bezpečnosti a poukázať na dôležitosť bezpečnosti pri šírení nebezpečného ochorenia COVID-19. Na dosiahnutie hlavného cieľa autor čerpá z viacerých relevantných zdrojov.

Kľúčové slová: Bezpečnosť, COVID-19, manažment

Úvod

   Bezpečnosť je každodennou súčasťou životov ľudí. „Človek pravidelne robí rozhodnutia na základe subjektívnych a objektívnych faktorov tak, aby sa cítil bezpečne a aby nič neohrozovalo jeho bezprostrednú existenciu – pri jazde v aute si zapíname bezpečnostné pásy, v noci sa vyhýbame tmavým a neznámym uličkám, pri prechode cez cestu sa obzeráme, či nejde auto a dokonca aj dovolenku si vyberáme podľa toho, či je dané miesto bezpečné.[6]“

   Bezpečnosť ľudia už od dávnych čias považovali za prvoradú. Vo vojenskom období možno ako príklad uviesť vytváranie rôznych bezpečnostných stratégií, resp. zabezpečovanie bezpečnosti teritórií či vysoko postavených osôb. Možno ju preto označiť ako jednu z hlavných potrieb ľudí. Svedčí o tom aj druhá z úrovní Maslowovej pyramídy potrieb, ktorá poukazuje na potrebu bezpečia. Ide najmä o ochranu života, ako aj istotu v budúcnosti.

Obrázok 1 Maslowova pyramída potrieb

Zdroj 1https://beonline.sk/zaklady-marketingu-ktore-musite-poznat-maslowova-pyramida/

Manažment bezpečnosti

   Pojem bezpečnosť možno chápať z viacerých uhľov pohľadu, resp. je spájaný a využívaný vo viacerých oblastiach. Vo všeobecnosti možno bezpečnosť označiť ako „stav, kedy daný aktér (či už ide o jednotlivca, štát alebo iného aktéra) nepociťuje nebezpečenstvo, respektíve bezprostredné ohrozenie.[6]“ Podľa Buzana možno bezpečnosť definovať omnoho jednoduchšie a priamejšie, a to tak, že bezpečnosť je „snaha o odstránenie hrozby[2]“.

   Bezpečnosť je taktiež dôležitou súčasťou každého štátu.[5] Každý štát disponuje vlastnými smernicami a nariadeniami v oblasti bezpečnosti, ako aj vlastnými ozbrojenými silami a orgánmi činným v trestnom konaní, ktoré sa podieľajú na zabezpečovaní plynulého chodu bezpečnosti v jednotlivých krajinách. Tento typ bezpečnosti nazývame ako vnútorná bezpečnosť, ktorú možno definovať ako „súhrn vnútorných bezpečnostných podmienok, legislatívnych noriem a opatrení, ktorými štát zabezpečuje demokraciu, ekonomickú prosperitu, bezpečnosť občanov, ako aj presadzovanie právnych a morálnych noriem“[10]. Jednotlivé štáty disponujú vnútornou a vonkajšou suverenitou. „Vnútorná suverenita mu umožňuje vykonávať jurisdikciu v rámci štátneho celku, zatiaľ čo vonkajšia suverenita mu garantuje rovnocenné postavenie v systéme medzinárodných vzťahov a to, že žiadny iný štát nemá právo zasahovať do jeho interných záležitostí.“ Bezpečnosť jednotlivých štátov sa postupom času vyvíja. Ako už bolo v úvode spomenuté, v minulosti (počas vojnových období) bola bezpečnosť zameraná najmä na ochranu území jednotlivých štátov a ich obyvateľov. V súčasnosti sa vnímanie bezpečnosti rozširuje aj na nové oblasti, ktoré dovtedy neboli vnímané ako bezpečnostné hrozby. K danému faktu prispieva neustále vyvíjajúca sa digitálna transformácia spoločnosti, ako aj svetová globalizácia. „Vojenský konflikt zrazu nebol jedinou bezpečnostnou hrozbou[14]. Štáty museli pri svojom strategickom plánovaní brať do úvahy aj ekonomický vývoj vo svete, životné prostredie či migráciu.[6]“ Vplyvom digitalizácie sa k uvedeným pridáva aj kybernetický priestor.

   Okrem toho existuje niekoľko výrazných bezpečnostných hrozieb, na ktoré nie je treba zabúdať. Ide najmä o ozbrojený konflikt, terorizmus alebo globálnu ekonomickú krízu či pandémiu. Volner bezpečnostné hrozby definoval ako „také javy a procesy ekonomického, politického, sociálneho, vojenského, geopolitického, ekologického, vedecko-technického, informačného, morálno-duchovného charakteru na najrôznejšej úrovni spoločenského života (od individuálnej až po globálnu), ktoré priamo negatívne pôsobia na prírodu a spoločnosť, ohrozujú ich existenciu, fungovanie a rozvoj.“[22]

   Pri pohľade na bezpečnostné hrozby je možné ich rozdeliť do niekoľkých základných typov. Tieto typy definoval Eichler nasledovne[4]:

  • priame (bezprostredné) – tie, ktorým je vystavený náš štát alebo my sami,
  • nepriame – dotýkajú sa spojencov, regionálnej alebo svetovej stability,
  • naliehavé – vyžadujú si neodkladnú, okamžitú reakciu,
  • latentné – nevyžadujú si okamžitú reakciu, aj napriek tomu majú potenciál stať sa naliehavými,
  • zámerné – vojenská agresia, teroristické útoky, ekonomické sankcie,
  • nezámerné – ekonomické krízy, epidémie a pandémie a hrozby vznikajúce v dôsledku plynutia prírodných činiteľov.

   Hrozby možno vnímať aj na základe iného členenia. Poznáme taktiež hrozby vojenské (najzávažnejšie sú invázia a okupácia), politické (najčastejšie spájané s konkrétnymi hodnotami a ideológiou, resp. existenciou diktátorských režimov), ekonomické, environmentálne (napr. prírodné katastrofy a pod.). a spoločenské (založené na rozdielnom vnímaní a názoroch jednotlivých členov istých komunít či spoločenských skupín)[6].

   Žijeme v modernej dobe plnej nepredvídateľných udalostí. Bezpečnosti je potrebné venovať zvýšenú pozornosť. Doba napreduje a spolu s ňou sú vyvíjané neustále nové a nové technológie, ktoré aj v rámci bezpečnosti zohrávajú dôležitú úlohu. Tieto moderné technológie sú využívané najmä pri zabezpečovacích systémoch (alarmy, kamery, senzory a pod.), pri bezpečnosti vozidiel (nárazové zóny, airbag a pod.), pri bezpečnostných kontrolách na letiskách a podobne[9].

   Bezpečnosť je úzko spätá zo zdravím jednotlivcov. V rámci Slovenskej republiky bezpečnosť a zdravie upravujú dva základné predpisy[18]:

  • Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov
  • Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

   V poslednej dobe je na bezpečnosť pri práci kladený vysoký dôraz. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, resp. skrátene BOZP je stav pracovných podmienok eliminujúcich vplyv nebezpečných a škodlivých faktorov pracovného procesu alebo prostredia zamestnancov, ktorý si kladie za cieľ zabezpečiť bezpečnosť, zdravie a pracovnú schopnosť zamestnancov, ako aj prispieť k eliminovaniu škôd zamestnávateľa na zariadeniach, výrobkoch, v službách, pri výlukách v pracovnom procese a iné finančné straty. Zabezpečenie BOZP je povinnosťou každého zamestnávateľa. Na druhej strane aj zamestnanci musia pri práci dbať o svoju bezpečnosť a zdravie, ako aj o bezpečnosť a zdravie ostatných osôb[11].

   Vnímanie bezpečnosti možno preniesť aj do ochrany životného prostredia. „Ochrana životného prostredia zahŕňa činnosti, ktorými sa predchádza znečisťovaniu alebo poškodzovaniu životného prostredia alebo sa toto znečisťovanie alebo poškodzovanie obmedzuje a odstraňuje. Zahŕňa ochranu jeho jednotlivých zložiek alebo konkrétnych ekosystémov a ich vzájomných väzieb, ale aj ochranu životného prostredia ako celku.[19]“

   Špecifickou súčasťou bezpečnosti je aj ochrana osôb a majetku. „Pri posudzovaní bezpečnosti firmy je potrebné myslieť aj na menej bežné situácie, ako je kriminálna činnosť, havárie, krízové stavy a. i. Podnikatelia z viacerých dôvodov potrebujú mať zabezpečené podnikateľské objekty vrátane hmotného a nehmotného majetku v nich. Taktiež vyplýva zo zákona (aj z prostého ľudského hľadiska) povinnosť chrániť svojich zamestnancov a osoby prevzaté do starostlivosti, či už na pracovisku, pri verejných podujatiach alebo v prípade krízových stavov (živelných pohrôm, havárií alebo iných núdzových stavov).“[17]

   V spojitosti s rozširujúcou sa digitalizáciou sa čoraz častejšie skloňuje pojem digitálna, resp. kybernetická bezpečnosť[21]. „Kybernetickou bezpečnosťou sa rozumie stav, v ktorom sú siete a informačné systémy schopné odolávať na určitom stupni spoľahlivosti akémukoľvek konaniu, ktoré ohrozuje dostupnosť, pravosť, integritu alebo dôvernosť uchovávaných, prenášaných alebo spracúvaných údajov alebo súvisiacich služieb poskytovaných alebo prístupných prostredníctvom týchto sietí a informačných systémov.“[16]

   V neposlednom rade o nič menej dôležitou problematikou je taktiež ochrana osobných údajov a s tým spojená bezpečnosť. „GDPR (General Data Protection Regulation, skrátene teda GDPR) je univerzálne európske nariadenie, ktoré od 25.5.2018 zavádza novú úpravu práv a povinností v oblasti spracúvania a ochrany osobných údajov. GDPR je záväzné pre každého, kto spracúva osobné údaje jednotlivcov nachádzajúcich sa v Európskej únií.“[20] Ako je z jednej z mnoho definícií GDPR zrejmé, podstatou tohto nariadenia je chránenie osobných údajov jednotlivcov pred ich neoprávneným používaním. Pod osobnými údajmi rozumieme najmä informácie, ktoré vytvárajú identitu fyzických osôb – jednotlivcov. Ide najmä o konkrétne údaje, akými sú napríklad meno, priezvisko, adresa, rodné číslo, e-mailová adresa či telefónne číslo konkrétnej fyzickej osoby. Vymenované sú len niektoré zo všetkých významných „identifikátorov“. GDPR považuje za osobné údaje aj také informácie, prostredníctvom ktorých je možné jednotlivcov jednoznačne identifikovať (napríklad zamestnanecké číslo, fotografie a pod.)[15]. Za citlivé informácie, ktorým je potrebné venovať zvýšenú pozornosť pri ich ochrane, sa však považujú aj informácie o zdravotnom stave jednotlivcov.[20] Práve daný typ informácií je v spojitosti s aktuálne prevládajúcim vírusovým ochorením COVID-19 aktuálne najviac významným.

Manažment bezpečnosti a COVID-19

   Aktuálne žijeme v dobe, ktorá je poznačená strachom zo zdravia obyvateľov na celom svete. Tento strach zapríčiňuje rýchlo a agresívne šíriace sa ochorenie COVID-19.

   Ochorenie COVID-19, resp. KORONAVÍRUS je výrazné infekčné ochorenie, ktoré aktuálne trápi celý svet. Toto ochorenie je vyvolané koronavírusom SARS-CoV-2, pričom postihuje najmä dýchací systém človeka. Vírus sa do sveta postupne rozšíril z čínskeho mesta Wu-chan, v ktorom sa prví infikovaní pacienti objavili už v decembri roku 2019. Vplyv, ako aj priebeh vírusu na ľudský organizmus je rôzny u každého človeka. Faktom však je, že tento vírus môže viesť až k úmrtiu pacienta. Ďalším dôležitým faktorom je šíriteľnosť daného vírusu prostredníctvom kvapôčok sekrétu pri kašli, kýchaní a rozprávaní, čo má za následok rýchly presun vírusu z človeka na človeka pri bezprostrednom kontakte daných osôb.[8]

   Od začiatku prepuknutia vírusu je vývoj šírenia nákazy vo svete stále pomerne vážny. Oproti iným krajinám sa Slovensko snaží zavádzať viacero bezpečnostných opatrení, ktoré majú zabrániť rapídnemu šíreniu vírusu. Opatrenia sa však menia a upravujú v čase podľa závažnosti aktuálnej situácie. V súčasnosti sa Slovensko nachádza v čiernej, najzávažnejšej, fáze tzv. COVID automatu.  

   Dbanie na bezpečnosť sa týka každého jedného jednotlivca. Je nesmierne dôležité zamerať sa na dodržiavanie stanovených opatrení a základných hygienických pravidiel (rúško – odstup – ruky). Ochrana a bezpečnosť zdravia je prioritou každého z nás. Dôležité je byť taktiež ohľaduplným k ostatným a správať sa zodpovedne.  

   Jednou z najviac dotknutých skupín sú taktiež zamestnávatelia. Práve oni musia pristúpiť k zásadným opatreniam, prostredníctvom ktorých na jednej strane zabezpečia ochranu zdravia svojich zamestnancov, a na strane druhej aj ochranu ich osobných údajov, resp. údajov o ich zdravotnom stave[13]. Medzi základné opatrenia, ktoré by mali spoločnosti vykonať možno zaradiť:

  • Spoločnosti by mali pri vstupe do ich kancelárskych priestorov zabezpečiť najmä infografiky ohľadom nosenia ochranných rúšok, dezinfekčné prípravky na ruky, meranie telesnej teploty, v prípade recepcie či vrátnice je vhodné využiť zabezpečenie prostredníctvom ochranných plexiskiel, vyznačenie dvojmetrových odstupov a podobne. Pri vstupe zamestnancov do kancelárskych priestorov je vhodné zabezpečiť zoznam ľudí, ktorí sa v určitom čase v priestoroch nachádzali (elektronická forma – príchod a odchod zaznamenaný ID kartou alebo čipom / tlačená forma – zamestnanci vypĺňajú čas príchodu a odchodu ručne) a pod.
  • Spoločnosti by si mali pre svoje interné potreby vypracovať vlastný pandemický plán, ktorý by obsahoval informácie o tom, kedy zostať doma, komu hlásiť, aké opatrenia treba urobiť nasledovne vo firme pre zabezpečenie nešírenia nákazy, ale aj zachovania fungovania firmy a pod. Následne je potrebné o tomto pláne ako aj o symptómoch / príznakoch respiračného ochorenia informovať všetkých zamestnancov.
  • Spoločnosti by mali eliminovať pohyb zamestnancov na pracovisku pokiaľ to charakter vykonávanej práce dovoľuje. Spoločnosti by mali zvážiť zavedenie možnosti práce z pohodlia domova (home office) pre zamestnancov. 
  • Spoločnosti by mali zabezpečiť zvýšenú hygienu kancelárskych priestorov – pravidelnú dezinfekciu povrchov, kľučiek, zábradlí, pracovných plôch a pomôcok a iných plôch a predmetov.
  • Spoločnosti by mali eliminovať a obmedziť, ak je to možné, fyzický kontakt so zákazníkmi a medzi zákazníkmi. Napríklad prostredníctvom on-line alebo telefonických objednávok, bezkontaktného doručovania alebo riadeného vstupu (pričom je tiež potrebné zabrániť zhromažďovaniu mimo areálu) a fyzického odstupu vnútri aj mimo areálu.
  • Zabezpečenie primeraného a častejšieho vetrania kancelárskych priestorov.
  • V súčasnosti je vhodné pravidelne vyžadovať od zamestnancov negatívne testy.

   V spojitosti s aktuálnou situáciou a bezpečnosťou je na mieste otázka ochrany osobných údajov. Pri COVID-19 sa medzi osobné údaje, ako aj údaje týkajúce sa zdravia príslušnej dotknutej osoby zaraďujú najmä:[7]

  • údaje týkajúce sa práceneschopnosti zamestnanca v kontexte nákazy COVID-19,
  • údaje indikujúce pobyt zamestnanca v  oblastiach označených ako vysoko rizikové z pohľadu možnej nákazy vírusom,
  • údaje ohľadom možného kontaktu s osobou s podozrením na nákazu COVID-19,
  • údaje získavané v súvislosti s meraním telesnej teploty pri vstupe do priestorov zamestnávateľa.

   Pri spracovávaní osobných údajov o zdravotnom stave je spoločnosť povinná informovať zamestnancov, a taktiež všetky dotknuté osoby, o podmienkach a spôsobe spracovávania daných údajov. „Zamestnávatelia sú povinní vyžadovať zdravotné informácie iba v rozsahu, v akom to vnútroštátne právne predpisy umožňujú a prísne dodržiavať zásadu minimalizácie spracúvaných dát.“[1] Pod zásadou minimalizácia rozumieme spracovávanie iba tých osobných údajov o zdravotnom stave, ktoré sú relevantné a nevyhnutné pre zabránenie šírenia vírusu, a to iba na nevyhnutne dlhú dobu.

   Zozbierané informácie o zdravotnom stave svojich zamestnancov je zamestnávateľ povinný chrániť, t.j. zabezpečiť také opatrenia na ochranu osobných údajov, aby dané údaje nemohli byť zneužité. Tretím osobám môže zamestnávateľ poskytnúť dané osobné údaje o zdravotnom stave zamestnancov iba vtedy, ak je to nevyhnutné a má na to zákonný dôvod. Ak je to nevyhnutné z dôvodov verejného záujmu v oblasti verejného zdravia, môže zamestnávateľ tieto údaje následne poskytnúť napr. nemocnici alebo orgánom činným v trestnom konaní. V žiadnom prípade zamestnávateľ nemá právo poskytovať dané osobné údaje o tom, kto je konkrétne nakazený, médiám či verejnosti.[12]

   V súčasnej situácií mnoho zamestnávateľov umožňuje svojim zamestnancom prácu z pohodlia domova. Väčšina zamestnávateľov však nebola vopred pripravená na hromadné zavádzanie práce prostredníctvom „home office“. V tomto prípade je na mieste otázka ochrany spracúvaných dát, nakoľko zamestnanci pracujú prostredníctvom počítačov pripojených do bežných domácich internetových sietí bez zvýšenej úrovne zabezpečenia. Túto úroveň zabezpečenia zamestnávateľ nevie ovplyvniť, a tak môže ľahko dôjsť k úniku daných osobných údajov. Pri práci mimo kancelárskych priestorov zamestnávateľa sa k citlivým údajom môžu omnoho ľahšie dostať taktiež aj iné osoby.

   Zamestnávatelia by mali svoju pozornosť upriamiť najmä na aktualizáciu bezpečnostnej firemnej politiky, pravidiel nakladania s citlivými informáciami a prijať vhodné opatrenia. Dané opatrenia je potrebné následne náležite zdokumentovať a informovať o nich všetky zainteresované strany.[1] S obmedzenosťou firemných prevádzok sú úzko späté aj mnohé riziká, ktoré možno zaradiť do piatich základných kategórií:[3]

  • infraštruktúrne riziká,
  • kybernetické riziká,
  • zamestnanecké riziká,
  • obchodné a prevádzkové riziká,
  • komunikačné riziká.

Záver

   Pandémia nás aktuálne prinútila žiť v dobe plnej nepredvídateľných udalostí. Preto je potrebné dbať zvýšený ohľad na bezpečnosť nás a ľudí v našom okolí. Z pohľadu štátov je potrebné vytvárať jasné a priame opatrenia, pomocou ktorých sa podarí šírenie vírusu zastaviť. Dôležitá je aj otvorená komunikácia daných opatrení voči širokej verejnosti. 

Použitá literatúra

  • [1]   BLAHUTOVÁ, S. – SEMANČÍNOVÁ, L. COVID-19 a ochrana osobných údajov – epravo.sk. In [online]. 2020. [cit. 2020-12-01]. Dostupné na internete: <https://www.epravo.sk/top/clanky/covid-19-a-ochrana-osobnych-udajov-4758.html>.
  • [2]   BUZAN, B. New patterns of global security in the twenty-first century. In International affairs . 1991. Vol. 67, no. 3, s. 431–451. .
  • [3]   DELOITTE COVID-19: Riadenie rizík a zachovanie kontinuity prevádzky. In Deloitte Slovakia [online]. 2020. [cit. 2020-12-01]. Dostupné na internete: <https://www2.deloitte.com/sk/sk/pages/about-deloitte/articles/covid-19-riadenie-rizik.html>.
  • [4]   EICHLER, J. Mezinárodní bezpečnost v době globalizace. . Vyd. 1. vyd. Praha: PORTÁL sro, 2009. 328 s. ISBN 978-80-7367-540-0.
  • [5]   JURČÁK, V. et al. Evropská bezpečnost. 4. In Bezpečnostní vědy : úvod do teorie, metodologie a bezpečnostní terminologie . Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2019. s. 89–140. ISBN 978-80-7380-758-0.
  • [6]   KAČMÁR, R. [online]. .[s.l.]: Slovak Security Policy Institute, 2016. [cit. 2020-12-01]. Dostupné na internete: <https://slovaksecurity.org/wp-content/uploads/2016/06/1.Bezpecnost_final.pdf>.
  • [7]   KONVIT, M. GDPR pre firmy v čase koronakrízy COVID-19 – KPMG Slovensko. In KPMG [online]. 2020. [cit. 2020-12-01]. Dostupné na internete: <https://home.kpmg/sk/sk/home/insights/2020/05/gdpr-pre-firmy-v-case-koronakrizy-covid-19.html>.
  • [8]   KORONA.GOV.SK Čo je COVID-19? In Koronavírus a Slovensko [online]. 2020. [cit. 2020-12-01]. Dostupné na internete: <https://korona.gov.sk/co-je-covid-19/>.
  • [9]   MATUŠOVIČ, M. et al. Protection of Competition – the Global Economic Crisis VI. . Mukařov – Srbín: Ľuboš Janica, 2018. 190 s. ISBN 978-80-270-1037-0.
  • [10]   MINISTERTVO VNÚTRA [online]. .[s.l.]: Ministerstvo vnútra SR, 2018. [cit. 2020-12-01]. Dostupné na internete: <http://www.minv.sk/swift_data/source/mvsr/dokumenty/vnutorna_bezpecnost.rtf>.
  • [11]   MPSVR SK Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci – MPSVR SR. In [online]. 2019. [cit. 2020-12-01]. Dostupné na internete: <https://www.employment.gov.sk/sk/praca-zamestnanost/bezpecnost-ochrana-zdravia-pri-praci/>.
  • [12]   N, N. [online]. 2020. [cit. 2020-12-01]. Dostupné na internete: <https://lanikovagroup.sk/koronavirus-covid19-a-spracuvanie-osobnych-udajov-podla-gdpr/>.
  • [13]   PAWERA, R. et al. Management of diversity and equal opportunities as an important element of healthy development of Slovak citizens. In Social and health aspects in the dimensions of human life situations : (scientific studies) . Brno: Tribun EU, 2020. s. 91–104. ISBN 978-80-263-1613-8.
  • [14]   PAWERA, R. – VESELÝ, P. Frontex a jeho role v ochraně hranic EU. In Bezpečnostní vědy : úvod do teorie, metodologie a bezpečnostní terminologie . Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2019. s. 109–113. ISBN 978-80-7380-758-0.
  • [15]   PERÁČEK, T. GDPR in terms of data protection in the field of HRM. In RELIK 2020 [elektronický dokument] : Reproduction of human capital – mutual links and connections . Praha: Prague University of Economics and Business, 2020. s. 445–453. ISBN 978-80-245-2394-1.
  • [16]   PORADCA PODNIKATEĽA Kybernetická bezpečnosť. In bezpecnostvpraxi.sk [online]. 2019. [cit. 2020-12-01]. Dostupné na internete: <http://www.bezpecnostvpraxi.sk/prolog-v-praxi/kyberneticka-bezpecnost.htm>.
  • [17]   PORADCA PODNIKATEĽA Ochrana osôb a majetku. In bezpecnostvpraxi.sk [online]. 2019. [cit. 2020-12-01]. Dostupné na internete: <http://www.bezpecnostvpraxi.sk/prolog-v-praxi/ochrana-osob-a-majetku.htm>.
  • [18]   PORADCA PODNIKATEĽA, A.C. S r o, S.-EPI Bezpečnosť a zdravie. In bezpecnostvpraxi.sk [online]. 2018. [cit. 2020-12-01]. Dostupné na internete: <http://www.bezpecnostvpraxi.sk/prolog-v-praxi/bezpecnost-a-zdravie.htm>.
  • [19]   PORADCA PODNIKATEĽA, A.C. S r o, S.-EPI Ochrana životného prostredia. In bezpecnostvpraxi.sk [online]. 2019. [cit. 2020-12-01]. Dostupné na internete: <http://www.bezpecnostvpraxi.sk/prolog-v-praxi/ochrana-zivotneho-prostredia.htm>.
  • [20]   VAVRO, T. GDPR v skratke – ako by sa mal podnikateľ pripraviť? In Podnikajte.sk [online]. 2018. [cit. 2020-12-01]. Dostupné na internete: <https://www.podnikajte.sk/zakonne-povinnosti-podnikatela/gdpr-ako-sa-pripravit>.
  • [21]   VESELÝ, P. Manažment ochrany informácií. . Praha: TopSmart Business, 2020. ISBN 978-80-270-9014-3.
  • [22]   VOLNER, Š. Nová teória bezpećnosti. . 2. vydanie. vyd. Zvolen: Bratia Sabovci, 2007. ISBN 978-80-89241-12-5.

Celé vydanie časopisu Manažérska Informatika ročník 1, 2020, číslo 2

Indexed : GOOGLE SCHOLAR