SLOVO NA ÚVOD O BEZPEČNEJ NEBEZPEČNOSTI

FOREWORD ABOUT SAFE HAZARD

Peter Veselý

   Vždy, keď počujem slovo bezpečnosť, tak sa mi vynoria v myšlienkach žltobiele škodovky a žiguláky, seriál plný propagandy o dobrom vyšetrovateľovi – majorovi Zemanovi a jeho 30 prípadoch. Keď som v minulosti cestoval lietadlami, tak sa ma bezpečnosť priamo dotýkala. Toľko bezpečnostných opatrení, ktoré som musel absolvovať pri vstupe na palubu, a všetky vraj boli pre moje najväčšie dobro, chrániac ma pred všetkým zlým. Aspoň tak mi to vysvetlili. Relatívne malé zlo som si vravel. Až kým som na služobnej ceste v Prahe nedostal akútny telefonát z letiska Heathrow od vedúcej bezpečnostnej zmeny. Poviem Vám, nebolo to nič príjemné, keď Vám volajú, že zadržali Vaše dieťa, lebo podľa ich bezpečnostných pravidiel, o ktorých vedia asi iba sami oni, Vaše dieťa porušilo nejaký akútny predpis zo včera o tom, že sa nemôže samé pohybovať po letisku bez rodičov. Teda môže, ale musí mať u seba jeden papier, ktorého vzor ani netuším, kde zobrať. Spätne mi to pripomína román Hlava XXII. Po niekoľkých hodinách telefonovania a overovania množstva až príliš osobných údajov po telefóne ju pustili. Vtedy som si vydýchol a povedal som si, že diskusia s dcérou o tom, že tam má príliš veľké okno časové plné nezmyselného čakania na letisku bola fajn, lebo letisková ochranka sa jej postarala o intenzívne vyplnenie toho času. Od tej doby som sa začal výrazne viac zamýšľať nad tým, čo znamená bezpečnosť a aký je súvis medzi bezpečnosťou a občianskymi právami ľudí. Venujem sa téme bezpečnosť už veľmi dlho a začínam byť z toho frustrovaný. Už ako tretiak na gymnáziu som si naprogramoval vlastný antivirák s kamarátom a zúčastnil som sa súťaže, vtedy bol populárny polymorfný vírus ONEHALF. Úspešná detekcia a liečba z našej strany. Prácu som poslal do jednej veľkej spoločnosti, ktorej antivirák to nedetekoval. Spoluprácu s nimi som odmietol na žiadosť rodičov. Kúsok na to sa začal používať pojem heuristická analýza. Aj to je život.

   Bezpečnosť na mňa útočí každý deň. Špeciálne v túto dobu oficiálne pandemickú. Ako je vlastne nebezpečná nebezpečnosť ? Čo je to nebezpečnosť ? Dá sa definovať a počítať ? Opakom nebezpečnosti je bezpečnosť. Čo vlastne znamená bezpečnosť ? Je skutočne opakom nebezpečnosti ? Čo je lepšie – bezpečná nebezpečnosť alebo nebezpečná bezpečnosť ? A kde sme my, ľudia ? je možné pre bezpečnosť jednej osoby spraviť nebezpečnosť pre viacero osôb – príklad – pre bezpečnosť vlády okolo nich sú ochrankári. Pre ostatných ľudí, ktorí nevedia, že okolo nich je ochranka, ktorá je okamžite schopnú použiť chvaty, hmaty a zbrane, je neočakávaná interaktivita smerom k chránenej osobe vyhodnotená ako potencionálny útok – a to môže byť príliš nebezpečné pre danú osobu . Ale akosi sme si zvykli na nejaké nepísané pravidlá o bezpečnosti. Viete vlastne definovať ako sú legislatívne podchytené bezpečnostné predpisy ? Áno, jasné, BOZP na prvom mieste – porušenie je pokuta, až trestné stíhanie, ak sa stane nehoda v pracovnom procese. Zdravotnícke predpisy prvej pomoci ďalej definujú ako robiť zdravotnú bezpečnosť, aj tieto musíme vedieť, inak nedostaneme napríklad vodičský preukaz, neskôr iba niektoré profesie sú pravidelne preškolené. Dopravné predpisy sa týkajú bezpečnosti a keď ich porušíme, tak pokuta až väzenie ( alkohol za volantom, nehoda atď. ). Držitelia zbraní, pracovníci ochraniek a poľovníci taktiež skladajú skúšky ohľadom zbraní, narábania s nimi, skladovaním atď. Mimochodom, čítal som štatistiku, teda viacero štatistík najmä z krajiny, ktorá sa nazýva kolískou demokracie. Viac ľudí zomrie na následok utopenia sa vo vlastnom bazéne ako po zásahu strelnou zbraňou. Vypočul som si viacero výkladov predstaviteľov danej krajiny a sú v podstate dva hlavné názorové prúdy k používaniu zbraní a ich voľnému predaju. Prvý prúd vraví, že keď všetci odovzdajú zbrane a tie teda nebudú medzi ľuďmi, tak nebudú strelné zranenia a teda vraždy strelnou zbraňou. Preto veľmi prudko menia legislatívu tak, aby nebolo možné mať strelnú zbraň a dlhé nože. Budeme mať podľa nich bezpečnú krajinu. Poukazujú pritom na niekoľko prípadov, kedy prišiel niekto psychicky narušený do školy a strieľal po učiteľoch a študentoch. Vraj preto, lebo zbraň je ľahko dostupná. Poslednú takú diskusiu som čítal, keď v jednom zo štátov vo väčšom kine začal jeden pán bezhlavo strieľať po ľuďoch. Zastavili ho výstrely iného diváka. Inak by bol výrazne väčší masaker. A tu sme pri druhej strane názorov. Jeden texasan sa vyjadril k danej téme nasledovne: Nechápe, prečo sa zakazujú zbrane. Kriminálnici neriešia, či majú zbraň legálne alebo nelegálne. Oni riešia iba koľko ich majú a akú majú palebnú a zastrašovaciu silu. Amnestie zbraňové ich nezaujímajú, tak potom nech sa ľudia nečudujú. Keby prišiel taký páchateľ do hocijakého texaského kina, tak by zbraň nevytiahol, iba ak by chcel okamžite spáchať samovraždu. Tam má skoro každý pri sebe minimálne jednu zbraň. Teda vytiahnutie zbrane a ohrozenie niekoho prinesie okamžitú adekvátnu reakciu. Mimochodom v Texase je minimum úmrtí strelnou zbraňou. Nevraví, že žiadne, lebo kriminálnici môžu mať väčšiu palebnú silu. Z môjho pohľadu prvá skupina zakazujúca zbrane vytvára bezpečnú nebezpečnosť – idylu bezpečnosti v reálnej nebezpečnosti. Druhá skupina vytvára nebezpečnú bezpečnosť, kedy je pomer síl pomerne vyrovnaný. Teraz sa zjavne zamyslíte, aký je rozdiel medzi bezpečnou nebezpečnosťou a nebezpečnou bezpečnosťou. Skúste sa zamyslieť nad tým znova a zamyslite sa nad svojim okolím. Vrahovi mimochodom stačia častokrát vlastné ruky, malý nožík, prípadne kameň. Najviac vrážd v domácnosti sa robí s kuchynskými nožíkmi – všimli Ste si, aké sú to vlastne nebezpečné zbrane, špecializované na rezanie končatín, krkov a na spôsobenie rýchleho vykrvácania ? Nebezpečné veci sú všade okolo nás, teroristi zabíjajú v poslednej dobe autami a dodávkami. Máme predpis ako tomu zabrániť ? A čo ak toto bude mať k dispozícii sfetovaný človek, ktorého aktuálny mentálny obraz a jeho paranoja vravia, že akurát Vy ste teraz ten, ktorý ho chce zabiť ? Do akej miery sa máme cítiť bezpečne, keď čítame, že zabili v minulosti študenta na prechádzke a X rokov sa nič neriešilo ? Alebo keď čítate úplne maličké písmenká   o tom, že matku troch detí znásilnil a zavraždil skoro pred domom psychicky chorý človek, ktorý mal mať ešte ústavnú liečbu a nepotreboval k tomu okrem rúk nič iné? Stále máme ilúziu bezpečnej nebezpečnosti ? Čo prispieva k rozširovaniu konceptu bezpečnej nebezpečnosti ? Je to naša pasivita ? Je to náš spôsob života, rozhodovania ? Myslíte si, že zbraňové amnestie u nás boli za účelom, aby sme sa cítili všetci bezpečnejšie ? Alebo by v tom mohla byť pomerne jednoduchá matematika, ktorá vychádza z jedného konšpiračného článku – medzi ľuďmi bolo cez 300 tis. zbraní – legálnych aj nelegálnych. A počet silových zložiek bol okolo 30 tis. Ja byť vrcholovým predstaviteľom vlády tak mám panický strach, vydám ďalšie amnestie a posilním právomoci silových zložiek. Vyskúšam to na inom type hromadnej akcie, ale o tom niekedy nabudúce. Tak ako je to s bezpečnou nebezpečnosťou podľa Vás ? Je to mýtus alebo realita ? Alebo máme nebezpečnú nebezpečnosť, prípadne nebezpečnú bezpečnosť ??? Bezpečná bezpečnosť sa stáva iba mýtickým pojmom. Ako je to v organizáciách ? Máme bezpečnú nebezpečnosť ? Chránime sa pred čím? Pred vonkajším útočníkom ? Pred priemyselnou špionážou ? Pred zlyhaním vo vnútri ? Pred zlyhaním ľudí alebo pred zlyhaním techniky ? Alebo sme rezignovali a nejako to funguje s vierou, že tieto zlé veci sú mimo nás ? Často sa v oblasti bezpečnosti stretávam s rozšíreným názorom, že keď mám dokumentáciu napríklad k GDPR tak je problém vyriešený, Tak si vždy pomyslím, že útočník sa môže za brucho od smiechu chytať, keď číta ten dokument vo vnútri papierovo bezpečného systému …..

Celé vydanie časopisu Manažérska Informatika ročník 1, 2020, číslo 2

Indexed : GOOGLE SCHOLAR